Hokejový sviatok v Pjongčangu je blízka budúcnosť. Turnaj začína za pár dní a horúčka bude, napriek absencii hráčov z NHL, stúpať. Ja som sa rozhodol pozrieť do budúcnosti vzdialenejšej. Podnietila ma k tomu nominácia Matúša Sukeľa a Mateja Pauloviča, členov našej skvelej bronzovej U20 z roku 2015.
Ako sa darí ostatným hráčom z tejto partie? Mohlo ich byť v olympijskej nominácii viac? S koľkými z nich môžeme rátať do budúcnosti? Domáci šampionát, ktorý sa uskutoční v roku 2019 klope na dvere, ako by mohla vyzerať naša nominácia?
BRANKÁRI
Denis Godla - Nepochybne jeden zo strojcov bronzového úspechu. Pobláznil vtedy nielen ľudí na slovensku ale aj v Kanade. Jeho výkony sa rozoberali ešte dlho po šampionáte, gestami uznania nešetrili ani zaplnené kanadské tribúny. Momentálne pôsobí vo fínskej najvyššej súťaži, kde hrdo bojuje o pozíciu jednotky a môžeme konštatovať, že sa rozhodne nestratil, napriek tomu, že si prešiel aj ťažšími obdobiami. Jeho meno sa skloňovalo aj v súvislosti s olympijskou nomináciou. Prípravný zápas pod novým trénerom mu až tak nevyšiel, okrem toho v bránkovisku máme naozaj pretlak kvality. Preto jeho nenominovanie nevyvolalo diskusie ani polemiky. Jeho čas prichádza spolu s ďalšou vlnou mladých brankárov o ktorých nemáme núdzu.
Dávid Okoličány a Daniel Gibl - Musíme konštatovať, že zvyšní dvaja gólmani z našej vtedajšej brankárskej trojice ostali trochu v Godlovom tieni, hoci určite majú svoju kvalitu. Prvý menovaný naposledy pôsobil v prvej lige. Rovnako tak Gibl, ktorý však pred pár dňami prestúpil z Trnavy do nižšej švédskej súťaže.
OBRANCOVIA
Erik Černák - Nepochybne jedna z našich najväčších defenzívnych nádejí. Preniknúť do dobre fungujúceho systému Tampy bude nesmierne náročné. Okrem nabitej obrany v prvom tíme, mu konkurenciu robia ďalší mladíci ako Cal Foote. Černák však na farme rastie a s 24 plusovými bodmi sa radí medzi najlepších obrancov v tejto štatistike. Musí sa obrniť trpezlivosťou a tvrdo pracovať. Je len otázka času kedy jeho hviezda začne naplno žiariť v NHL aj v národnom tíme.
Christián Jaroš - Okrem toho, že sú s Černákom bratranci, je to ďalší z hráčov na ktorých by v budúcich rokoch mala stáť obrana slovenskej reprezentácie. Jeho dvere do zostavy Ottawských senátorov sa pomaly ale isto otvárajú. Viac šancí z mladej generácie síce dostáva kanaďan Chabot, jeho šance však zvyšuje fakt, že Ottawa rozhodne nepôsobí tak kompaktne a fungujúco ako Tampa.
Mislav Rosandič - Z Banskej Bystrice odišiel do českej extraligy, v tejto sezóne sa vrátil na hosťovanie. Odohral dobre zápasy a pred koncom prestupového obdobia sa podľa dohody presunul naspäť do Hradca Králové. Patrí k hráčom, ktorí sa po juniorskom úspechu nestratili, ak stabilizuje výkonnosť môže sa posúvať na klubovej úrovni aj v reprezentácii. Musí však na sebe tvrdo pracovať.
Patrik Bačik - Rozhodne patrí k obrancom s dobrými vyhliadkami do budúcnosti. Ku koncu sezóny dostával v Slovane veľa priestoru po boku skúsených Meszároša či Despresa. Ako dopadla sezóna Slovana všetci vieme. Bačík sa presunul do Dukly, kde si môže napraviť chuť a bojovať s vojakmi o vrchné poschodia tabuľky a úspech v play-off.
Matúš Holenda - Je stabilnou súčasťou trenčianskej obrany. Možno ak by Dukle pomohol k vysnívanému úspechu, pootvoril by si dvere do niektorej zahraničnej súťaže.
Branislav Pavúk - Nie každý pokračuje v nastolenom trende z juniorských výberov. Jedným z príkladov je aj Pavúk, ktorý nepatril k oporám vtedajšieho výberu Ernesta Bokroša a na úspešný začiatok kariéry sa mu nepodarilo nadviazať. Pôsobí v prvej lige, v tejto sezóne si pripísal dva štarty za Košice. To sa však môže zmeniť, každý ma šancu tvrdou prácou dostať sa vyššie a to rozhodne prajeme všetkým chlapcom z tohto výberu.
Dminik Jendroľ - V tejto sezóne pôsobí v Detve, ktorá si svoju prvú extraligovú sezónu rozhodne predstavovala inak. Je náročne hodnotiť jednotlivcov keď sa celý klub trápi a dlhé šnúry prehier prerušujú len občasné záblesky radosti, akou bola napríklad výhra v Trenčíne.
Marco Hochel - Pre zdravotné problémy bohužiaľ musel ukončiť svoju rozbiehajúcu sa kariéru. Stalo sa tak necelý rok po skončení šampionátu.
ÚTOČNÍCI
Matej Paulovič - 25 gólov, 42 bodov. To sú štatistiky Pauloviča v tejto sezóne. Spolu s Krištofom tvoria jednu z najofenzívnejších dvojičiek v extralige a patria k ozdobám nielen v Nitre ale v celej súťaži. Nominácia na ZOH ho oprávnené neminula. Keď Miroslav Šatan na tlačovke vyslovil želanie, že z Pjongčangu sa vráti hviezda, ktorá pred turnajom nebola vnímaná širokou laickou verejnosťou, myslím, že tu máme prvého adepta. Nitra mu po sezóne bude zrejme "malá". Patrí k tom prospektom národného tímu.
Pavol Skalický - Pre mňa hráč do reprezentácie. Pracovitý, energický útočník. Ideálny do tretej formácie. V Slovane si svoje miesto zastal, hoci nebol veľmi produktívny, odviedol kvantum práce. Rozhodne jeden z členov úspešnej juniorky, ktorého som na olympiáde čakal. Verím, že ho to ešte viac nakopne a dostane sa na MS. Štýlom hry a pohybom mi pripomína rusa Telegina.
Matúš Sukeľ - Útočník Liptovského Mikuláša nepatril k superhviezdam tohto výberu. Nenápadný útočník však k úspechu prispel výraznou mierou. Nominácia na ZOH ho určite milo prekvapila, tréner Ramsay ma situáciu pevne v rukách a vie, čo od neho bude očakávať.
Martin Réway - Samostatná kapitola nášho hokeja. Dovolím si tvrdiť, že za normálnych okolností by nechýbal v nominácii. Pre problémy so srdcom vynechal jednu celú sezónu. Čaká ho zrejme najdôležitejšia letná príprava v jeho kariére. Stále patrí k najväčším klenotom nášho hokeja.
Peter Cehlárik - Naša ofenzívna nádej čoraz odvážnejšie nazerá do zostavy Bostonu. V tíme, ktorý vedie z pozície kapitána náš Zdeno Chára je viacero talentovaných mladíkov, všetci však veríme, že Cehlárik sa čoskoro presadí. Talent a odhodlanie rozhodne má.
David Šoltés - V košickom drese po boku skúsených harcovníkov bojuje o najvyššie priečky. Vo veku 22 rokov určite má priestor na kariérny rast. Ambiciózny klub v metropole východu je pre mladých hráčov dobrý krok.
Samuel Petráš - výraznejšie sa nepresadil, šťastie skúšal v ruskej VHL.
Dominik Rehák - Pôsobí v Nových Zámkoch ale nedá sa tvrdiť, že patrí k lídrom. Rozhodne má na viac.
Radovan Bondra - Patril k najmladším hráčom celého šampionátu v roku 2015. Hráč s veľkým potenciálom, ktorého draftovalo Chicago. Čaká ho tvrdá práca a dlhá cesta do NHL. Držme päste.
Róbert Lantoši - Pred pár dňami bol súčasťou výmeny medzi Nitrou a Novými Zámkami. Tréneri pod zoborom mu prejavili dôveru a zaradili ho do druhého útoku. Rozhodne dobrý krok v jeho kariére.
Michal Kabáč - Bojuje o svoje miesto v ambicióznej Banskej Bystrici. Tak isto musí veľa pracovať aby sa mohol posunúť. Motiváciou by mu mohli byť spoluhráči Patrik Lamper či Miloš Bubela.
Patrik Koyš - Pôsobí v Liptovskom Mikuláši a rozhodne ho môžeme zaradiť medzi najšikovnejších útočníkov v našej lige. Jeho potenciál nebol naplnený na 100 percent a veríme, že sa mu to rokmi podarí.
Každá krásna rozpráva má svoj koniec. Aj tá naša, bronzová ho mala. Musíme pozerať dopredu. Chalani sa vydali svojou cestou. Roky plynú, niekto sa presadil viac, niekto menej. Zdá sa však, že v našom hokeji svitá na lepšie časy. Akoby prehrmeli hluché roky prázdnych generačných obmien. Od čias Tatara či Viedenského máme v každom ročníku šikovných hráčov, o ktorých sa bude môcť naše reprezentačné Áčko oprieť. Veď Ružička či Fehérváry sa narodili v roku 1999. Hráči, generálny manažér Miro Šatan a ďalší chalani zo zlatej generácie, ktorí postupne vymenili hokejové vesty za saká, nám dávajú nádej na svetlú budúcnosť. Aj tréner Ramsay s dlhoročnými skúsenosťami z NHL je zárukou kvality. Momentálne má plné ruky práce s olympiádou. Pozorný fanúšik si však všimne pokročilý čas a fakt, že o rok aj nejaké mesiace nás opäť čaká domáci šampionát. Ako by mohla vyzerať naša zostava?
Chcem upozorniť, že nasledujúca súpiska je výplodom mojej fantázie. Vychádzam z ideálneho stavu. Hráči budú napredovať, nebudú zranení a Arizona s Rišom Pánikom nebude hrať o Stanley cup. Aj keď jeden nikdy nevie.
Brankári: Patrik Rybár, Jaroslav Halák, Ján Laco.
Obrana: Andrej Sekera, Christián Jaroš, Erik Černák, Marek Ďaloga, Michal Čajkovský, Peter Čerešňák, Patrik Bačik, Martin Fehérváry (samozrejme ak naplní potenciál a tréner bude mať odvahu, čo zrejme bude, keďže šancu preňho nepriamo naznačil už pred tohtoročným šampionátom, tak isto je tam Martin Bodák, ktorý bude číhať na šancu.)
Útok: Tomáš Tatar, Richard Pánik, Marek Viedenský, Peter Cehlárik, Marek Hrivík, Marko Daňo, Tomáš Jurčo, Pavol Skalický, Patrik Lamper, Miloš Bubela, Martin Réway, Matej Paulovič, Michal Krištof, Matúš Sukeľ.
Samozrejme v reálnych podmienkach je táto zostava sci-fi , keď si však zoberieme, že menoslov potencionálnych reprezentantov je oveľa oveľa širší, nevyzerá to s nami až tak zle.
Rokmi sa snáď zlepší aj situácia v NHL. Chce to čas.
