Keď aj nekonečno je málo

Autor: Pavol Valášek | 4.1.2017 o 14:14 | (upravené 4.1.2017 o 14:56) Karma článku: 3,34 | Prečítané:  607x

Rozsudok v mene Slovenskej republiky...za vraždu Heleny Stillikeovej, Ilky Zummovej, Marie Wolfovej, Terézie Rabajovej, Anny Pálenej, Juraja Žilinského, Heleny Novotnej, Heleny Ottlovej a Matildy Uhroveckej...

....odsudzuje sa na trest smrti obesením. Od radosti srdce zaplesalo hlavnému hrdinovi, a mne tak isto. Hltal som každé jedno slovo, chvíľami som si musel pripomenúť, že potrebujem aj dýchať. Bohužiaľ, trest smrti bol zrušený dva roky pred tým ako bola beštia zatknutá. Občianskym menom Ondrej Rigo si odpykáva doživotný trest. Hneď na začiatku uvediem, že mnoho citátov a pasáži v tomto blogu som čerpal z knihy Dominika Dána – Beštia. Vzhľadom k jeho skutkom  lichotivá prezývka. Celý príbeh som úpenlivo prežíval spolu s hlavným detektívnom Krauzom. Atmosféru 90.tych rokov som cítil do špiku kosti. Túžil som po krvi tak ako 9 násobný vrah, ktorého od prvej vraždy až po vynesenie rozsudku štvali kriminalisti troch krajín dovedna 4 roky. Túžil som po jeho krvi, tak ako gigantický vyšetrovací tým, ktorý na Rigovi pracoval. 

Kriminalistika je zaujímavá. Jedna vec ma však fascinuje. Keď niekoho dva roky naháňate ako zver. Keď bezmocne sledujete spúšť, ktorú po sebe zanecháva a nemôžete s tým nič urobiť. Zdrvené pohľady príbuzných, zohavené telá. A potom.. Potom príde ten deň, a vy sa tomu démonovi pozeráte do očí. Pozeráte sa naňho a  ľudsky, nenásilne a bez emócií ho pošlete pred súd. Za toto patrí rešpekt všetkým tvrdo pracujúcim kriminalistom, vyšetrovateľom, uniformovaným policajtom a všetkým ktorí každý deň nasadzujú svoje životy a slúžia nám a snažia sa aby sme boli v bezpečí. Pud oko za oko a zub za zub je v takýchto prípadoch veľmi ťažké ovládnuť. Bez ohľadu nato, že mnoho čitateľov odsúdi môj názor ako nehumánny, myslím si, že trest smrti pri obzvlášť závažných trestných činoch mal ostať zachovaný. Kto je teda beštia ? 

Recidivista Rigo, rodák z Modry, začal svoju vraždiacu šnúru v lete 1990. Vyčíňal v Mníchove, Amsterdame a posledné trestné činy spáchal v Bratislave. Jeho obeťami boli takmer výlučne ženy vo veku od 22 do 88 rokov. Aby nezanechal žiadne stopy, na ruky si navliekal ponožky. Chytili ho v marci 1992 a za deväť vrážd, znásilnenia a iné trestné činy ho koncom roka 1994 odsúdili na doživotie, trest si odpykáva dodnes. Okrem toho má na svedomí aj syna jednej z obetí.  Išlo o jeden z prvých prípadoch v slovenskej kriminalistike, kde pri usvedčení páchateľa pomohol rozbor DNA.  

Modus operandi bol vždy rovnaký. Rigo si vyhliadol byt na prvom poschodí do ktorého bol prístup cez balkón poprípade okno. Keď sa uistil, že jeho obeť spí, udrel. Vraždil údermi do hlavy, pričom používal palice, kovové tyče, dlažobné kocky alebo vlastné päste. Po vražde však prišlo ešte niečo horšie, ohavnejšie a doslova nepochopiteľné. Svoje mŕtve obete znásilňoval. 

Len jednej žene sa podarilo stretnutie s beštiou prežiť. Vďaka tomu, že zachovala chladnú hlavu a využila svoje skúsenosti z bojových umení sa vrahovi vzoprela a ten napokon z miesta činu utiekol. 

„Hodila som doňho stoličku, na čo ma on privalil na plynové kachle. Horelo mi mäso na nohách a na bruchu. Mlátil ma po hlave,“ opisuje bez emócií detaily útoku. Všetko sa zbehlo v priebehu pár sekúnd.   Ako sa správať k človeku, ktorý vás chcel zabiť?“ pýta sa. „Nebolo to príjemné. Musela som tam ísť,(svedčiť, pozn.) už len kvôli ostatným obetiam, ktoré nemali šancu ho usvedčiť. Niekto to musel urobiť,“ skonštatuje pragmaticky.

 Napadnutá  sa zúčastnila aj na dvoch pojednávaniach, prišla si vypočuť aj rozsudok. A čo jej prebleslo hlavou, keď si vypočula ortieľ doživotie? „Bol to pocit odľahčenia, to je všetko. Necítim voči nemu nenávisť. Horšie sú na tom rodiny tých obetí.“ Nedám si otráviť život. Návrat do starých koľají jej uľahčila aj práca, ktorú milovala. Organizovala výstavy doma i v zahraničí, neskôr robila aj grafičku. Osem rokov žije v Londýne a ako sama niekoľkokrát zdôrazní, „teší sa zo života“. „Nechcem si otráviť život spomienkami na Riga, je príliš krátky a vzácny,“ uzatvára návrat do minulosti. ( zdroj: pluska.sk)

 „Veľa mi dal pobyt vo väzení. Naučil som sa omnoho viac každú maličkosť si vážiť. Omnoho lepšie je, ak je niekto rozmýšľajúci. Áno, za ten čas či vlastne roky som veľa rozmýšľal, či už premýšľal a určite som sa zmenil, lebo viem lepšie niečo aj prehodnotiť. Áno, som iný človek, ako v období rokov 1990- 1992, lebo každý sa musí zmeniť z času na čas, či už je v krimináli alebo na slobode, ak je niekto naozaj rozmýšľajúci,“ vyjadrila sa Beštia v knihe Dávida Kičina – Zatratení. 

Na toto vyjadrenie nech si každý vytvorí svoj názor. Dávid Kičin  však zastáva pohľad, že doživotie je ten najhorší možný trest, horší ako samotná smrť. Môže však niečo trápiť osobu, ktorá dokáže spáchať takéto skutky ? Nie je pre nich tá samota luxus ? A to nehovorím o TV a podobných „vymoženostiach“, ktoré si tieto hyeny v ľudských kožiach vo svojich celách užívajú. Majú sa snáď horšie ako priemerný pracujúci Slovák, ktorý strávi 45 rokov v jednej fabrike ? 

Je to dosť, alebo málo ? A... je to vôbec spravodlivé ? Trest smrti zrušil jeden naivný prezident dva roky pred Ondrejovým zatknutím. Aspoň v niečom mal v živote šťastie.  Asi po desiatich rokoch vypočúval Krauz v špeciálnej väznici vraha, ktorý sa rozhodol priznať ešte k dvom vraždám. Stretli sa. Spýtal sa ho: „Ondrej .... a ...nie je ti ľúto za tým všetkým tam ? Nechcel by si sa niekedy dostať...pozrieť von?“ Zlepené dlane zovrel medzi kolenami, zahľadel sa do zeme a na malú chvíľu sa zasníval. Asi spomínal...ale potom akoby ožil... v očiach sa mu rozhoreli ohníčky a povedal.

 „Von? Dostať sa von? Ale...áno...ešte...aspoň...raz...“ 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

Za projekt opravy, ktorý sa nikdy nevyužil, ministerstvo zaplatilo takmer 175-tisíc eur.

KOMENTÁRE

Kaliňák je Ficov Lexa

Minister vnútra vyrástol na symbol zrastenia politickej a ekonomickej moci.

KULTÚRA

Podivné príbehy a Instagram 19. storočia. Aký bol seriál 1890?

Historická detektívka sa pokúsila priniesť na obrazovky niečo iné.


Už ste čítali?