Vianočný dopis od pána pozitívneho

Autor: Pavol Valášek | 25.12.2016 o 1:58 | Karma článku: 3,74 | Prečítané:  781x

Bol to ten najpozitívnejší chlap, akého som poznal. Tak ako ostatní, aj on prežíval najkrajšie sviatky v roku. Ten čarovný čas lásky, pokoja  a mieru. Lenže niekde vo vnútri, aj keď sa snažil, mu to bolo jedno.  

Nikdy nesplýval s davmi, takže okrem svetielkujúceho stromčeka v obývačke, sa uňho nezmenilo nič. Počas celého roka mal všetko. Jedla koľko sa mu zachcelo, pozitívnej nálady na rozdávanie a hlavne, on a jeho blízki boli zdraví. Nikdy sa na nič nesťažoval. Nemudroval o tom, ako si máme pomáhať celý rok. Nešomral, že v pohode máme byť  aj v apríli, aj v auguste. Aj keď prší... Tešil sa s ostatnými, napriek svojim názorom. Proste pán pozitívny, naozaj niekedy až moc.  

Usmieval sa a sledoval svoju pokojnú rodinku. Vlastne polorodinku. A veď ono je to jedno. Fakt ho nikdy nebavilo ľutovať sa. Vianoce naňho mali akýsi opačný efekt. Jeho zničené vnútro držalo pri štedrovečernom stole iba šťastie jeho maminky a súrodencov. Nesnažil sa prísť na to, prečo je to tak. S takýmito súbojmi prestal už dávno. Vedel, že nemajú zmysel. Z každej strany naňho kukali priania a šťastie, čo jeho stavu vôbec neprospievalo. Bol to typický čas vnútorného bilancovania. Kopol do seba pohárik a nahodil strojený úškrn.  Aby mu z tváre nedokázali vyčítať, že je mysľou úplne inde. Že neobdivuje ten blikajúci stromček  vedľa neho. Že sa neteší ale počíta. Počítal...počítal koľko nocí preplakala, koľko ľudí nechal tento rok za sebou. Prečo ? Prečo toľko chýb ? Prečo ten život na hrane...Prečo zasa toľko spálených mostov. Mal pocit, že tá odpoveď neexistuje. A predsa ju stále márne hľadal. Hovorí sa, že kto hľadá, nájde. V tomto prípade to moc neplatí. Nie vtedy, keď sa vás vaše boľavé vnútro  dookola pýta....Vedel o tej bolesti, že pominie.  Vedel to, aj tak ju prestával zvládať. Niekedy sa veci menia. Niektoré k lepšiemu, iné k horšiemu. Sú veci čo začínajú a preto musia niektoré skončiť. Toto nezmeníte. Môžete sa ráno zobudiť, vstať a tešiť sa z ďalšieho dňa. Život neovplyvníme. Nedokáže  to nikto a nič. 

Jeho bolesť vyhrala...Pán pozitívny sa jedného dňa rozhodol, že už to ráno neskúsi. 

 „00:15, zavolajte pohrebák a postarajte sa prosím o rušňovodiča,“ skonštatoval  lekár, privolaný  na miesto činu.  

Show smutného klauna, jeho tajné životné motto. A možno to celé bola iba nočná mora! Má za sebou stroskotané vzťahy, zranil veľa sŕdc, hoc aj to jeho bolo lepené najmenej tisíc ráz. Ale má rodinu! Rodinu a priateľov, ktorých miluje a nikdy by sa k nim nezachoval takto nezodpovedne. Má vízie a budúcnosť. Bol to naozaj iba zlý sen... 

 „Vieš, každý deň sa niekto pýta prečo, každý deň, možno aj v tvojom okolí, niekto volá o pomoc. Hoc to nikdy nevysloví nahlas...“ podal mi ruku a stratil sa v tme. 

Tiež som sa nedávno pýtal, ako by to dopadlo...Kam by som letel, keby vtedy spravím iný krok. Možno stačila veta, hodina, sekunda, proste hoc čo. Videl som ju po rokoch a bola krásna. Chvalabohu som si hneď uvedomil, že som šťastný a ráno vstanem a chcem žiť! Napriek tomu, že moja duša dostane z času na čas poriadnu nakladačku. Vážme si tento dar, nie každý má silu vydržať to tu. Nie každý si uvedomí, aké nezodpovedné a zbabelé je zbaviť sa pozemskej bolesti. A pritom stačí naozaj málo. Tešiť sa z maličkostí, vydržať kým sa zasa objaví slnko.  Čítajme medzi riadkami, nie každý kto sa usmieva, je šťastný. 

Prajem Vám všetkým krásnu vianočnú náladu a šťastný nový rok :)

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan: Bol som zmierený s tým, že nevyhrám

Slovenský cyklista dokázal to, čo sa ešte nikdy nikomu nepodarilo.


Už ste čítali?