"TUC TUC" alebo pocit, ktorý sa nedá opísať

Autor: Pavol Valášek | 25.11.2016 o 19:09 | Karma článku: 1,12 | Prečítané:  364x

Rock, Hip Hop, ľudovky či metal. Hudba je snami prakticky neustále. Každého baví niečo iné. Niekto sa uvoľní pri tónoch tvrdej elektronickej gitary, iný si nevie predstaviť deň bez hodinky klasickej opery. 

Mladí, starší, muži či ženy. Počúvame všetci. Hudba je mocná droga, snáď ani nepoznám človeka, ktorý by tvrdil že nemá rád muziku. Že sa pri nej nevoľní, že mu nedáva zabudnúť na životné problémy, či naopak nepočúva len tak v dobrej nálade. 

Prvý krát som do kontaktu s EDM (anglická skratka pre elektronickú hudbu vo všeobecnosti) prišiel asi v 17tich na akciách v meste a na dedine, kde som vyrastal. Už vtedy som si začínal všímať, že keď sa každý víkend združujem s partiou, že máme spoločné záujmy a cítim sa pri tom dobre. Samozrejme, ako mladí chlapci sme si chceli vypiť a zabudnúť na tie problémy, ktoré nás vtedy trápili. No už v tom čase bolo v pozadí toho celého niečo viac. Možno by som použil výraz, niečo hlbšie. Keď som stál pod pódiom, držal ruky nad hlavou a nemyslel na nič iné. A spolu pri mne ďalšie stovky mladých ľudí, ktorí to cítili rovnako. Poviem pravdu, tieto noci ma vedeli nabiť pozitívnou energiou na celý týždeň. Konzervatívnejší ľudia sa neubránia názorom ako „veď z tých diskoték vyrastieš“. Nie, z tohto sa nedá „dospieť“. Komunita má svoj kolobeh, tak ako všetko na tomto svete. Starí „cluberi“ venujúci sa viac rodinám síce nestoja v prvých radoch pod „Djmi“ a nahradili ich noví a mladší, no napriek tomu majú EDM stále v srdciach. Spríjemňujú si cesty autami či rodinné grilovačky. 

Ja som sa do EDM naplno zaľúbil pri návšteve Ministry of Fun v Banskej Bystrici. Keď som sa s jedným kamarátom vybral 250 km vlakom, len kvôli tomu pocitu. Vtedy som pochopil, že nejde o alkohol, že nejde o nejakú mladícku zábavu. Šli sme za niečím, čo nás robilo šťastnými. Napĺňalo nás to neopísateľným spôsobom. Píšem v minulom čase ale samozrejme, aj keď prešli roky, tie pocity sú stále rovnaké, povedal by som, že dokonca aj silnejšie. Po tomto výlete už veci nabrali rýchli spád. Dva týždne ťažkej brigády kvôli lístku na svetového producenta boli v tej dobe samozrejmosťou. Dnes je komunita  Ministry of Fun nepochybne jedna z najsilnejších v Európe. Klub ma renomé, pravidelne ho navštevujú svetové hviezdy. Hudobný podcast Ministry of House dosahuje čísla počúvateľnosti, o akých by pred pár rokmi  mohol len snívať. Dj Dave je profesionál svetovej úrovne a takých tu máme samozrejme viac, aj keď nie každý môže byť spojený so silnou značkou MOH. Skvelým príkladom je Dj EKG, Milan Lieskovský či Elsy. Toto všetko sú machri vo svojom odbore, ktorí svojím, nadnesene povedané, zákazníkom predávajú emócie. Ich vystúpenia sú po každej stránke odborne zastrešené a spolu tvoria jeden celok alebo ak chcete produkt. Ten potom posúvajú svojím fanúšikom. Tí si vyhľadajú akciu podľa svojho gusta a „kúpia si ju“. Vo svete tieto akcie vôbec nie sú lacný špás. Aj to svedčí o tom, že sa nekupuje lacná zábava. Kupujú sa emócie. Kupujú sa „exkluzívne produkty“. Zámerne používam tieto prirovnania, pre lepšie pochopenie. Viete, pre tie pocity, ktoré tam zažívam naozaj nedokážem nájsť správne slová. Ľudia sú schopní precestovať tisícky kilometrov po celom svete. Všetky tieto fakty len podkladajú moje tvrdenia o silných emóciách.

Jasné, že toto všetko platí aj pre iné žánre, pre rockové koncerty a podobne. Tam je to akosi viac samozrejmosťou. Každý vie, že niekde vystupuje napríklad Michal David. A presne týmto sa dostávam k pointe. Aj elektronická hudba si zaslúži rešpekt. Som však presvedčený o tom, že už ten rešpekt získala. Tak ako návštevníci koncertu nejakej kapely, aj my zažívame krásne pocity. Rozhodne nie sme nadrogovaní a nehádžeme sebou pod človekom, ktorý krúti gombíkmi. Určite bude niekto, kto začne narážať na drogy. Ale to, či závislý človek počúva takú alebo onakú hudbu, to už je o inom. Nepatrí to do môjho blogu a všeobecne, prečo by som mal písať o nejakých svinstvách, keď na to nemám náladu. 

Viete, že elektronická hudba je úzko spojená so živými nástrojmi? To „krútenie gombíkmi“ vyzerá fakt cool a jednoducho, ale každý pravý, profesionálny DJ ovláda minimálne jeden živý hudobný nástroj. Tento fakt možno mnohí nevedeli, preto sa ako člen komunity tvrdo zastávam názoru, že títo ľudia sú pre mňa umelci. Pojem „DJ“ znie dosť divoko. Taký sa nájde v každej dedine.

Viem, že týmto blogom, v čase plnom politiky, násilia a iných problémov, neoslovím extrémne veľa ľudí. Ale je fajn, keď si len tak pijem pivo a píšem o veci, ktorú milujem. Táto komunita ma pravidelne nabíja energiou, stala sa mojím životným štýlom a stretol som vďaka nej veľa úžasných ľudí. Lebo ten kto miluje hudbu, nemôže byť nikdy úplne nešťastný. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

Za projekt opravy, ktorý sa nikdy nevyužil, ministerstvo zaplatilo takmer 175-tisíc eur.

KOMENTÁRE

Kaliňák je Ficov Lexa

Minister vnútra vyrástol na symbol zrastenia politickej a ekonomickej moci.

KULTÚRA

Podivné príbehy a Instagram 19. storočia. Aký bol seriál 1890?

Historická detektívka sa pokúsila priniesť na obrazovky niečo iné.


Už ste čítali?